Zo zákulisia Salon Restaurant

Krisztian pri aranžovaní našich jedál
Krisztian pri aranžovaní našich jedál

 

Dostať sa priamo do kuchyne kvalitnej reštaurácie sa nedarí každý deň, teda ak nie ste súčasťou tímu. Ale mal som to šťastie, že som sa vďaka pozvaniu dostal do zákulisia kuchyne hotela Boscolo v Prahe. Stretol som sa tam aj s kolegyňami foodblegerkami Terezkou z foodblogu Vypečky a Markétkou z Meg v kuchyni.

Reštaurácia zmenila nedávno koncept, zamerali sa na lokálnu kuchyňu. K tejto zmene pristúpili v spolupráci s maďarskými šefkuchármi. Kuchyni velí maďarský šéfkuchár Krisztian Pásztor, ktorý nám predviedol prípravu chutnej plnenej prepeličky. Krisztian prišiel do Prahy z budapeštianského Boscolo a zodpovedá za nastavenie vysokých štandardov, ktoré vládnu v Budapešti.

Pohľad do zázemia kuchyne
Pohľad do zázemia kuchyne

 

Ako som spomínal už na začiatku, som veľmi rád, že som sa mohol priučiť od takého majstra ako je Krisztian. Priamo pred nami vykostil prepeličku, pripravil z nej roládu, ktorá sa v ten večer podávala. Prepeličku doplnila chutná omáčka a kuriatka s čerstvými bylinkami. Dokonalosť sama o sebe. Aby to neznelo, že to bolo stále len o predvádzaní sa majstrov, dali nám tiež možnosť skúsiť si vykosťovanie prepeličky. Ale… Nejako sme sa nechytali a ostali sme len ri pozorovaní.

Krisztian nám vysvetľuje, ako vykostiť prepeličku. Je to mravenčia práca...
Krisztian nám vysvetľuje, ako vykostiť prepeličku. Je to mravenčia práca…

 

A takto nejako vyzerá vykostená a naplnená prepelička
A takto nejako vyzerá vykostená a naplnená prepelička

 

Krisztian pripravil prepeličky technikou Sous Vide. Sous Vide je príprava, kedy sa pripravovaný pokrm zavákuuje a pripravuje sa vo vodnom kúpeli pod teplotou varu. Zvyčajne sa teplota pohybuje od 50-70 stupňov Celzia, záleží od pokrmu. Takto sa môžu pripravovať ryby, mäso, ale aj zelenina a ovocie. Touto technikou sa zachováva kvalita suroviny, jeho textúra a chuť. Príprava trvá niekoľko hodín, keďže je pokrm pripravovaný pri nízkych teplotách.

Pripravená prepelička, môže sa servírovať
Pripravená prepelička, môže sa servírovať

 

Popravde, ja som sa v kuchyni tých pár hodín nezdržal. Mali pre nás predpripravené porcie, ktoré už len majstri kuchári dotiahli k dokonalosti a hotové jedlo pred nami aj naaranžovali. Vždy som chcel vidieť, ako funguje poriadna kuchyňa, ako sú všetci zosúladení, ako pracuje každý sám a pritom vytvoria jedno dielo. Každý článok je dôležitý a vďaka tomu sa dosiahne výborný výsledok. Také niečo som mohol zažiť práve v kuchyni Salon Restaurant Praha. Splnil sa mi jeden malý sen.

"Dovolil som si z našej záhradky, pár byliniek"
“Dovolil som si z našej záhradky, pár byliniek”

 

Krisztian Pásztor servíruje plnenú prepeličku s liškami
Krisztian Pásztor servíruje plnenú prepeličku s kuriatkami

 

A keď som dosníval, usadili nás v zázemí dinning room reštaurácie Salon Restaurant a spolu s kolegyňami foodblogerkami sme sa pustili do ochutnávky. Prepeličku sme si vychutnali s kuriatkami, na stole nás čakal čerstvý chlieb z vlastnej produkcie s bylinkovým maslom a rôznymi druhmi solí (himalájskou, havajskou,…) Jedlo doplnil výber vín. Popravde, nemôžem víno až tak hodnotiť, lebo som bol v ten večer šoférom. Tak som ostal pri vode.

Priestory dinning room reštaurácie Boscolo
Priestory dinning room Salon Restaurant

 

A porcia plnenej prepeličky pre každého
A porcia plnenej prepeličky pre každého

 

Po ochutnávke plnenej prepeličky nám na stole pristál dezert – zmrzlina so slivkou a makovým biskvitom. A ešte malé prekvapenie v podobe malého nugátového bonbónu.

Dezert - zmrzlina so slivkou a makovým biskvitom
Dezert – zmrzlina so slivkou a makovým biskvitom

 

A čerešnička na záver - teda skôr malina s nugátovým bonbónom
A čerešnička na záver – teda skôr malina s nugátovým bonbónom

 

A jedno OBROVSKÉ PLUS, ktoré musím spomenúť. Viem, že som bol v 5 hviezdičkovej hotelovej reštaurácií a že v takom niečom sa stretnete s milým a prívetivým personálom. Ale musím pochváliť čašníka, ktorý nás celý večer obsluhoval. S takou prirodzenosťou a kvalitou obsluhy som sa doteraz ešte nestretol. Čašníka som nebral len ako niekoho, kto okolo nás skáče. Skôr naopak – bral som ho ako veľkú osobnosť, voči ktorej mám veľký rešpekt. Veď aj samotný Dalajláma si tohoto pána obľúbil (to som sa dozvedel od inej nestrannej osoby v ten večer). A skutočne to chápem. V ten večer som teda spoznal nielen výborného šéfkuchára Krisztiana Pásztora, ale aj výborného čašníka (ospravedľnujem sa, ale meno som nezachytil, ale pokúsim sa zistiť a doplním) a to celé vo mne vyvolalo pocit vysokej kvality a luxusu, ktorý si môžem dopriať len zriedkavo.

Ako som spomínal. Skvelý servis a obsluha sú samozrejmosťou
Ako som spomínal. Skvelý servis a obsluha sú samozrejmosťou

 

Verím, že som v tejto reštaurácií nebol len vďaka spomínanej akcii naposledy, ale že sa tam dostanem v blízkej dobe napríklad len tak na večeru s manželkou. Uvidíme. Každopádne ak by ste mali cestu okolo, skúste sa zastaviť aj vy.  Možno sa tam stretneme.

Prednešok sa lúčim plný dojmov zo skvelého kulinárskeho zážitku. Ďakujem Helenke, Terezke a Markéte za príjemnú spoločnosť (celý babinec) a personálu za výborný servis.

foodissimo /Tomáš/

Be Sociable, Share!

Vaše komentáre, názory a pripomienky

komentárov

Powered by Facebook Comments

Zo zákulisia Salon Restaurant

6 thoughts on “Zo zákulisia Salon Restaurant

  1. Arion says:

    Jídlo opravdu vypadá na talíři nádherně, což je pro mě v restauraci dost zásadní fakt, hned i lépe chutná ( marná sláva, prostě jíme i očima…) jen tak pro zajímavost- z čeho byla nádivka? Nevypadá to jako klasická “žemlová”, ale možná se pletu. Křepelku jsem dělala jen párkrát, ale moc se mi nevedlo, stejně jako s bažantem ( všechno to asi byli bažanti- maratonci 🙂
    Ještě má zkušenost s profi kuchyní-jednu dobu jsem brigádovala v brněnském Koishi. Kuchaři tam byli 3 ( z toho jeden jenom na porcování a čištění ryb), plus jeden kuchtík. Japonec byl mimo kuchyň- za pultem v restauraci. Byla jsem naprosto v šoku, že kuchaři pracovali v NAPROSTÉ tichosti. Hodiny spolu nepromluvili ani slovo. Až pozdě večer, kdy už se pomalu končilo a do kuchyně se donesla pizza na rychlé nasycení, spolu prohodili pár slov. Jinak pracovali jako samostatné šroubky jediných hodinek, kdy výsledkem byl přesný a spolehlivý čas. Ale to ticho…mě nepřestávalo ani po dlouhých týdnech fascinovat.
    to třeba číšníci- ti byli oproti kuchařům tisíckrát upovídanější.
    K panu číšníkovi na fotce- vypadá opravdu jako Osobnost. Radost pohledět.

  2. Krasne jsi to napsal 🙂 Uz i ja jsem se trochu rozepsala, jen tomu dam formu a do konce tydne snad konecne i na blog. Jsem moc rada, ze jsem tam mohla s tebou a Terezkou byt 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *