Už dávnejšie som spomínal, že cestoviny Carbonara sú pre mňa top z cestovín. Prvýkrát som sa s nimi stretol pred viac rokmi, kedy Nigella Lawson varila tieto najjednoduchšie, ale najchutnejšie cestoviny, teda podľa mňa. Dovtedy som ani netušil, že takéto jedlo existuje. Uviedla ma do tajov môjho top jedla.
Postupom času som skúsil viac verzií, aj tie od Nigelly, ale pridávam recept na tie najosvedčenejšie. Samozrejme bez smotany. Tá sa používa skôr ako náhrada. V pôvodnom recepte nemá miesto. Keď už som spomenul pôvod Carbonara cestovín, tak ten presne nie je určený. V taliančine sa slovo Carbonara spája s dreveným uhlím. Práve pre výrobcov drevenného uhlia vraj mali byť tieto cestoviny prvýkrát uvarené. Bohužiaľ každá minca má 2 strany a platí to aj v tomto prípade. Američania tvrdia, že Carbonara vznikli po 2.svetovej vojne práve na ich pôde. Pravdy sa nedopátrame, ale určite si môžeme spoločne na nich pochutiť, i keď presne nepoznáme ich pôvod.
Suroviny:
- 500 g spaghetti
- 100 g parmezánu – nastrúhaného
- 200 g anglickej slaniny alebo Pancetty – nakrájaná na tenké kúsky
- 8 žĺtkov
- olivový olej
- čerstvo mleté čierne korenie
- petržlenová vňať
Postup:
- Na panvici si opečieme Pancettu alebo slaninku. Pridáme uvarené spaghetti k opečenej Pancette, premiešame.
- V miske zmiešame žĺtky s parmezánom, trochou olivového oleja a čiernym korením.
- Odstavíme spaghetti s Pancettou z plameňa a prelejeme ich žĺtkovou omáčkou. Prehádžeme v panvici a rýchlo naservírujeme na tanier. Posypeme čerstvou petržlenovou vňaťou. Dokonalé dielo je dokonané a ostáva nám už len sa pustiť do našich Carbonara. Verím, že aj vám učarujú, rovnako ako aj mne.
Arrivederci,
foodissimo
Vaše komentáre, názory a pripomienky
Powered by Facebook Comments
zaujimave, vyskusam, tie zltka zostanu surove alebo to zle chapem?:)
Jozef, žĺtka sa len jemne zatiahnu teplom zo špagiet. Budeš mať tak jemnú krémovú omáčku. Netreba ani soliť, parmezán soľ zastúpi. Hneď zajtra opakujem doma tieto spaghetti. 🙂
Moje najmilovanejšie!! A čo sa týka ich pôvodu – a nielen o ich pôvode, ale aj iných zaujímavých jedál – odporúčam knihu Labužníkovy historky http://www.martinus.sk/?uItem=101617, veľmi milé čítanie 😉
Adusha – všimol som si, že si niekde na tvojom blogu už niečo spomínala z tejto knihy. A pobavil som sa. O týždeň idem na SK, tak si kúpim tu knihu tam. 🙂
Hej hej, gazpacho a historka o jeho povode. V knihe je vsak vela dalsich znamych jedal a historiek o ich pôvode 😉 skôr také veselé, väčšinou typu “jedna baba povedala” ako fakt založených na realite… ale veľmi zábavné čítanie 😉
tak tieto cestoviny zje aj môj otec, ktorý inak cestoviny nemá rád. Možno preto, lebo sú sýtejšie ako iné a je v nich slanina 🙂
Inak pekné stránky, budem sem chodiť po inšpiráciu 😉