Za posledné obdobie som sa v postovaní na blogu veľmi nepretrhol. Ale to je asi daň za to, že práca z blogu prerástla aj mimo internetu. Jedlo mi vliezlo do každodenného fungovania aj vrámci pracovného života. Ale o tom niekedy inokedy. Dnes na detskú nôtu.

Ešte v čase, kedy vonku vládla tuhá zima a večery boli dlhé, rozhodol som sa, že nášmu drobcovi rozšírim vybavenie jeho kuchyne. Musím sa priznať, že môj synátor ma slabosť na mixéry. Hlavne na staré klasiky. Na internete som nenašiel nijakú podobu KitchenAidu, tak som sa pustil do jeho výroby. V hlave som projekt na mixér nosil veľmi dlho, len som nevedel, ako to celé spracovať. Kartón mi vcelku učaroval. Jeho jednoduchá dostupnosť, ľahké spracovanie, minimálny náklad.

Možno to vyzerá, že ten mixér nemá v sebe ani kúsok kartóna, ale z 95% je práve len z tohoto materiálu. A ako sa mi to podarilo? Chcelo to trošku preštudovať pár fotiek z internetu, premerať si originál v našej kuchyni a pustiť sa do výroby.

Na začiatku to ani ako mixér nevyzeralo. Skôr to boli len vrstvy kartóna, ktorý len náznakom vystihoval tvar mixéra. Po samotnom navrstvení nasledovalo opracovanie a tvarovanie KitchenAidu.

 

Tak tvar by sme mali. Chcelo to ale ešte tvar poriadne dotiahnuť. Tak som sa rozhodol, že skelet potiahnem sadrovým obväzom. No, najšťastnejšie riešenie to veru nebolo. Kartón veľmi dobre saje vodu a zo sadry je poriadny neporiadok. A hlavne sadra v tenkej vrstve nemá ani takú pevnosť. V tomto štádiu to vyzeralo, že to celé skončí v koši.

 

Našťastie som sa nevzdal a trošku som popremýšľal. Stretli ste sa už niekedy s kašírovaním? Ja som o ňom vedel len pár drobností, ale nakoniec to bola tá správna metóda, ako potlačiť dielo ďalej. Na lepenie novín som použil škrobové lepidlo na tapety. Nechal som to zaschnúť, následne prebrúsil. Drobné nerovnosti som ešte vytmelil tmelom na drevo, vybrúsil jemným šmirgľovým papierom a mixér bol na svete. Rovnako som postupoval aj pri miske, ktorá je tiež z kartóna.

 

Nakoniec už len pár vrstiev nástreku, zmontovanie dokopy a poďme sa hrať. Drobcove nadšenie bolo najkrajšou odmenou a verím, že aj on bude na svoj mixér spomínať, keď bude možno aj dospelý. Zatiaľ nech si ho hlavne užíva.

 

 

 

 

 

Pozdravujem všetky mamičky a ich ratolesti. Užite si ešte príjemný zbytok vášho dňa.
foodissimo /Tomáš/

PS: Ospravedlňujem sa za zníženú kvalitu fotiek. Priebeh som fotil len mobilom.

 

Vaše komentáre, názory a pripomienky

komentárov

Powered by Facebook Comments