Postupom času ako som začal písať tento blog, spoznal som veľké množstvo ľudí, ktorí sa venujú gastronómii naplno, alebo rozbiehajú svoje gastro projekty. Jedným z takýchto projektov je aj reštaurácia v centre Prahy. Kamarátka sa pustila so známou do tapas a wine baru – George restaurant.
Po pár mesiacoch neboli ich očakávania naplnené a postupne sa dopracovali od tapas baru k českej kuchyni. Jednoducho asi pražský trh nie je pripravený na klasické tapas. Medzičasom ma kamarátka Katka oslovila, či by som sa nechcel zapojiť do diania okolo tejto reštaurácie a pomôcť im. Mojím snom vždy bolo mať reštauráciu. Po pár dňoch som však zistil, že viesť reštauráciu nie je žiadna sranda a aj to, že nemám v skutočnosti o tom celom ani ponatie. Predstavu som v hlave mal celkom jasnú, ale aby to tak aj naozaj mohlo byť je treba skúsenosti. Ja budem v tejto reštaurácií okolo social marketingu a marketingu celkovo.
Priviedol som teda jedneho dobrého kamaráta, nech by sa na to celé pozrel kritickým okom. Je to človek z praxe a má za sebou už pár rokov skúseností. Je to v podstate rovesník, ale niekde inde, než som ja. Pridal sa k nám aj kamarát – kuchár, ktorý je v českej kuchyni ako ryba vo vode. Takže schopní ľudia pokope. Je to znamenie, že by to mohlo fungovať.
Rozhodnutie bolo jasné. Spravme kvalitnú a poctivú reštauráciu. Váhali sme spočiatku, či spraviť mediteranskú alebo českú reštauráciu. Vieme, že chceme naisto reštauráciu s rodinnou altmosférou. Zvážili sme viac pohľadov a zjednotili sme sa pre českú kuchyňu. Možno si poviete, že takých reštaurácií je v Prahe na každom rohu 10 kusov. V podstate máte aj pravdu. Ale naša vízia je jasná. Nechceme klasické české menu (kolienka, rebierka, guláše, sviečku…), ale chceme si zakladať na kvalite surovín, sezónnosti a rôznorodosti. Priznajme si, že teraz praje lokálnej kuchyni a prečo neukázať nielen turistom, ale aj domácim, že česká kuchyňa má svoju históriu a je sa čím pýšiť. Chceme vytiahnuť zabudnuté jedlá, ukázať, že naše plodiny sa dajú vuyžiť aj plnohodnotne. Dajme zbohom vysmážaným syrom a iným blafom (ako by povedal Roman Vaněk a Zdeněk Pohlreich). Ak sa všetko podarí, budete sa môcť v tejto reštaurácií stretnúť aj s mojimi domácimi paštétami, ktoré mali na Apetit pikniku veľký úspech.
Práve tento týždeň by mala nastať tá veľká zmena, kedy nabehneme na nové jednoduché a chutné menu, ktoré sa bude pravidelne prispôsobovať sezóne a dostupnosti surovín. Už vo štvrtok môžete skúsiť aj vy českú kuchyňu trošku inak. Bude pre vás pripravené degustačné menu:
Predjedlo:
Kačacia paštéta s pomarančom a brusnicami / Kachní paštika s pomerančem a brusinkami
Polievka:
Karfiólový krém s krutónmi orestovanými s Pražskou šunkou / Květákový krém s krutóny restovanými s Pražskou šunkou
Hlavný chod:
1. Marhuľové gule (knedlíky) s perníkovým a strúhankovým posypom / Meruňkové knedlíky s perníkovým a strouhankovým posypem
2. Bôčik na víne so “šťouchanými” zemiakmi a slaninkovým “knedlíkom” / Bůček na víne se šťouchaným bramborem a špekovým knedlíkem
Dezert:
Lievance s čučoriedkami / Lívance s borůvkami
Na každého k degustačnému menu čaká aj jedlé prekvapenie. Celé menu bude mať zvýhodnenú cenu 449 Kč, alebo môžete skúsiť len výber z menu (hlavný chod s polievkou 199 Kč, predkrm 149 Kč, dezert 149 Kč).
Celé degustačné menu bude chuťovo dopĺnať špeciálne čerešňové pivo z pivovaru Kocour.
Budeme sa snažiť, aby ste v tejto reštaurácií mohli skúsiť vždy niečo iné. A nakoniec, kde to celé nájdete? Reštauráciu (bývalý Goerge tapas bar) nájdete v centre neďaleko Karlovho mostu a Staromestského námestia, v ulici Liliova 10, Praha 1. Reštaurácia sa nachádza vo dvore Hotela u krále Jiřího. Reštauráciu nie je jednoduché nájsť len tak z ulice, ale keď nás už raz nájdete, verte tomu, že sa vrátite.
Na novom webe už naplno pracujem a bude k dispozícií za pár dní. Ak máte chuť skúsiť poctivú českú kuchyňu, pozývam vás aj za kamarátov vo štvrtok od 16:00 na degustačné menu do reštaurácie pri Hoteli u krále Jiřího v Liliovej ulici 10.
Do skorého videnia a chutného zážitku,
S pozdravom Tomáš
Vaše komentáre, názory a pripomienky
Powered by Facebook Comments
bude se to po restartu i nějak jmenovat? nebo jen “při hotelu u k.j.?”, držím palce
cuketka, po reštarte by sa malo nabehnúť aj na nový názov – U pana domácího. Radi by sme to celé viedli v domácej atmosfére s poriadnou kuchyňou. Postupne na stránke reštaurácie budem predstavovať aj ľudí, ktorí za tou reštauráciou stoja, nejaky blogy o chode reštaurácie, o dodavateľoch.
Diki moc za držanie palcov, určite sa to hodí.
Silno drzim palce, Tomas. Aj ja uz dost dlho snivam o tom, ze by som sa vrhol do gastrobiznisu a uz dost dlho ma brzdi to, ze o tom, co sa deje za barom/dverami kuchyne mam v podstate len hmlistu predstavu. Budem rad, ak das sem-tam nejaky update…
Matej, rád sa podelím o moje skúsenosti a amatérsky pohľad na fungovanie reštaurácie. Určite ti dám vedieť, o každom novom poste.
Tomáš, ja ti uprimne drzim palce a fandim, a dufam, ze vam ta restika pojde, a ked zavitam do Prahy, tak urcite pridem kuknut 😉
Neviem ako daleko ste s marketingom a kedy bola fotena exterierova fotka, ale uprimne (ano, som drza, dovolim si kritiku), ak by som natrafila na takuto zmätočnú scenériu, do vnútra by som asi nevošla – tabuľa tapas&wine, na dalsej tabuli zelnačka s klobásou (wtf, co je to za tapas?), tretia tabula – firemna pivna tabula pilsner u. a na tej tabuli vino? No a do štvrtice nad vchodom dalsie pivne firemne lighttabule pre zmenu na staropramen… Viem, ze ste asi este na uplnom zaciatku, ale taketo detaily ako tabule, ich vizual a celkovy obraz restauracie z ulice sa daju upravit aj na uvod celeho procesu 😉 vchod restiky ma privitat a lakat, nie odpudit… (ber moje slova prosim v dobrom, ale toto mi strasne udrelo do oci)
Aďka, určite si beriem rady k srdcu. Fotky su staršieho data, ešte v dobe, kedy sa pokúšali rozbehnúť tapas bar a už sa to miešalo s CZ.
Moje fotky ešte len prídu. Dal som tieto fotky ako ilustraciu, lebo nove fotky z mojej produkcie ešte nie sú.
Tie veci, na ktoré si upozornila, riesil už ten známy hneď na prvom stretku. Vizuál jednoducho potreboval omladiť. Samozrejme veľa vecí si všimneme postupne, ale určite to nenecháme len tak. Chceme z toho vypracovať poriadnu reštauráciu.
Veľmi si cením tvoj plnohodnotný komentár. Ďakujem moc.
Tak to mi odľahlo… bolo mi to podozrive a divne 😉
Tak este raz – drzim palce a tfuj tfuj tfuj, nech sa dari, pustil si sa do tazkeho biznisu. Ale ked to budete robit so srdcom, tak to snad pojde… lokalitu mate naozaj perfektnu, samotne srdce Prahy. Uz sa tesim na dalsie novinky a dalsie fotecky 😉
Tomáš, odvážny projekt! Pustil si sa do riadneho kolobehu. Držím veľmi palce. Napriek tomu, že v Prahe je omnoho väčšia konkurencia ako v BA, Praha a gastro v Čechách je na neporovnateľnej úrovni. Vyspelejšia ponuka, vyspelejší a chvala bohu aj náročnejší zákazník. Slovensko je v tomto čistý fail a katastrofa. Keď budete OK, scukaři aj iní blogeri vás pekne spropagujú, čo je super. Veľký súhlas s Adushou, fotky sú hodne mimo hlavnej myšlienky – spropagovať sa. Spravil si polovičnú robotu a efekt fakt mohol byť skôr opačný! Dávajte pozor, tento biznis je fakt tvrdý. Ak raz naprd začnete, pôjde to fest ťažko naprávať si reputáciu. Ak už raz hosťa dostanete k vám a on odíde nespokojný, je to prúser. Ono totiž ťažšie ako dostať hosťa do reštiky je dostať ho k vám opätovne. Hlavne, skúste sa každodenne odreflektovávať. Kamaráti a známy vás budú tľapkať po pleci, ale pozor na to, do akej miery je to úprimné. Záleží od toho, akých máte kamarátov. Neusnite na vavrínoch, lebo referencie z prvej ruky môžu byť hodne klamlivé. Veľa šťastíčka.
Chcem tvoju / dedovu paštétu!!! Kedy a kde bude k mání? 🙂
katka prepac, ale nemozem nereagovat. ono je to podla mna cele o uhle pohladu. ale nemozes povedat, ze uplne cele slovensko je fail a katastrofa…kazda minca ma dve strany, a myslim, ze blogeri tuto vec vedia posudit najlepsie, lebo veci robia doma a vidia, aka je to drina.
preto ja osobne si kazde dobre jedlo vazim. ano, kritizujem, urcite.tak ako som cez zimu napr. bola sklamana z popradu, v kosiciach som sa nestacila divit (v dobrom slova zmysle)… ale nehadzem vsetko do jedneho vreca…ved predsa o tom to je, hladat a objavovat to naozaj dobre 🙂
Tomas drzim silno paste, vsetkeho, coho si sa zatial chytil bol uspech, len tak dalej 🙂 doma ta vsetci svorne sledujeme a fandime ti 🙂 uz je to skoro ako olympiada 😉
Zuzka, som rada, že reaguješ. Áno, hodila som na Slovensku gastrobiznis do jedného vreca. Samozrejme, tiež fandím všetkým krásnym poctivým projektom, pretože aj ja viem, aká je to drina – mať v reštike všetko tip-top (od priestoru, jedla, personálu, marketingu, zákazníkov, atď). Lenže, koľko je na Slovensku takých projektov a gastronómov, ktorí ponúkajú ozajstnú kvalitu?! No čo je horšia, koľko zákazníkov také podniky očakáva?! (to je tá väčšia patália, ktorá ma na celom tomto biznise na Slovensku štve). Fakt nepoznám veľa ľudí, ktorí hlboko uvažujú o jedle a vyžadujú ho také aj mimo domova (v podnikoch). Určite sa nájdu na Slovensku pekné gastroprojekty a úprimne im držím palce (nech už sú tu a nech je ich viac), ale som za, kľudne ich spíšme, otestujme, orecenzujme – nech vedia aj zákazníci aj sami majitelia, ako sú na tom. Ja mám hodne skúseností, že zákazníci u nás stále čušia. Je to presne, ako si napísala Ty u mňa na blogu – že sa s tebou rodina hanbí chodiť jesť von – lebo pindáš / pindáme. Hej, pindáme, ale stále mám pocit, že to naše pindanie na nekvalitu a základné chyby nikto na druhej strane nepočúva. Prúser je v tom, že personál nie je nijako hlbšie zainteresovaný, je to pre nich zamestnanie, od-do, padla, nech som už doma! Stále si nie sú vedomí, že robia niečo zle a nemajú najmenšiu snahu čokoľvek zlepšiť. Tomášovi a ich reštičke držím palčeky a keď budem v Prahe, veľmi rada pôjdem nakuknúť. Tak či tak ostávam v pozícii a môj postoj sa nemení, že gastro na Slovensku nemá úroveň. Ale na druhej strane, môžem si za to sama, doma jem tak čistú stravu, že vonku mi ju nikto nedá – jednoducho, akúkoľvek umelohmotnú blbosť môj žalúdok hneď cíti. Blbé pre ostatných, ale dobré pre mňa 😉
Je veľmi dôležité, aby sa zmenili naše základy, čo sa gastrokultúry týka. Tak ako rodina je základ spoločnosti, platí to aj pre gastronómiu. Treba začať meniť myslenie v domácnostiach. Učiť aj deti, aká je hodnota jedla, dbať na kvalite jedla, vzdelávať sa.
Ruku na srdce, veď ani stolovať už nevieme poriadne. Jedlu venujeme minimálne množstvo času, doba nás úplne žerie. Naháňame sa. Povinne by som na školách zaviedol výučbu o výžive, o etikete, varení. Lebo na toto sa prestalo dbať a tak aj vyzerá naša spoločnosť.
Sme ochotní mínať za honosné bývanie, autá, dovolenky, ale keď príde na jedlo, dať extra peniaze je ťažká úloha? Je to normálne? Cena rozhoduje nad kvalitou. A na to doplácame potom aj v reštauráciach. Dostávame takú kvalitu, akú akceptujeme. Pokiaľ nepovieme dosť, tak to tak bude vyzerať.
Ak bude dyopt po kvalite, tak aj kvalita reštaurácií sa bude meniť. Prežíjú tí, ktorí sa budú zlepšovať. Ale zmení to všetko len my – zákazníci.
Preto pokojne frflime. Prečo by som mal mínať svoje peniaze v podniku, kde kvalita jedla nedosahuje ani tú kvalitu, ktorú som schopný si zabezpečiť doma???
Zuzka, máš pravdu, je pár dobrých reštaurácií na SVK, ale stále je to málo aj na takú malú krajinu ako je Slovensko. Verím tomu, že sa to zlepší. Čas bude toho svedkom. 🙂
Katka, máš pravdu, čo sa chodu reštaurácie týka. Je to obrovský kolos vecí, ktoré treba deň riešiť.
Nakoniec z nášho spoločného oživovania nič nebude a nechali sme to tak. Ako mi písal už Jakub Bukáček, je to aj o tom, aby sme ako personál boli na rovnakej vlne, čo v našom prípade nebolo. Moja predstava a predstava známeho bola jasná – reštaurácia mala fungovať, ako som popisoval vyššie. Nepresvedčili sme zbytok personálu o tom.
Tak som sa na teraz vzdal predstavy reštaurácie a budem pokračovať ďalej. Sna sa nevzdávam, ale ešte tomu dávam čas, aby som išiel do toho.
Je teraz na majiteľoch reštaurácie, akým smerom budú oni pokračovať. My sme im víziu dali.
Tomáš, hovoríš mi zo srdca, presne tvoje pocity poznám. Tiež som si prešla priamym stretom majiteľov, predstáv a svojím pohľadom na problematiku a som zatiaľ rada, že v gastrobiznise nie som. Sny mám tiež, však uvidíme.
Jediné, čo ti môžem povedať je, riaď sa aj naďalej pocitmi a intuíciou. Že to s vašou účasťou v reštike nedopadlo dobre? Niečo si videl, niečo sa naučil, viac vidíš do problematiky a jednoznačne, nebol ešte čas, aby si bol IN. Je skvelé cítiť, ak niečo nie je dobré, radšej do toho neísť. Potom by už zväčša bolo neskoro. Držím aj naďalej päste. 🙂
Viem, pisem trosku neaktualne,ale dnes mi prisli novinky z foodissima do mailovej schranky a tak som si prezerala okrem noveho magazinu aj tie dalsie linky a natrafila som na tento a spomenula som si,ze som ti chcela napisat, ze v auguste sme boli v Prahe na dovolenke a na narodeniny som si chcela darovat podla tvojich odporucani prave tuto restiku a ked sme ju s mojim muzom konecne nasli-resp. nasli miesto kde by mala byt, tak som zostala zaskocena,ked nam jeden pan, co ma nejaky podnik hned vedla povedal, ze to tam vobec nie je… tiez povedal ze nieco sa tam aj rozbiehalo,ale ze sa to tam stale meni,tak ze uz to tam ani nebude.
teraz podla komentarov vidim, ze to padlo uz dokonca trochu skor,ako sme sa tam dostali..
skoda, no zaroven sa tesim, ze si sa uplne na tu myslienku do buducna “nevykaslal” a raz, ked pride ten spravny cas(aj vsetko okolo toho, co k tomu patri) tak nam o svojom uspesnom projekte napises a my nabehneme a konecne sa poriadne najeme :))) drzim palce!