V poslednom čase aj nečase sa okolo mňa začalo točiť Španielsko. Nikdy som tam nebol a o to viac vo mne narastá zvedavosť tam zájsť. Zakúsiť ich klasické tapas, pochutiť si na Jamon Iberico, jednoducho zrelaxovať a ochutnať Španielsko.
Aj vďaka blogu a fanúšikom na facebooku som sa dozvedel o španielskej surovine chufa (čítaj čufa). Priznám sa, že som o tom nepčul a je to pre mňa tiež novinka. Keď som si po pár „lajkoch“ na facebooku všimol, že ma vníma nejaká Chufa.cz, tak som skočil cez browser na www.chufa.cz a začal som čítať, čítať a čítať. Linku máte k dispozícií a tak môžete tiež čítať. Určite sa dozviete viac ako odo mňa. Ja v ďaľších riadkoch napíšem o mojom skúšaní chufy a horchata (čítaj orčata).
Nechcem tu robiť výpisy z encyklopédie, už som tu raz bol upozornený, že to veľmi na vás neplatí. Len v krátkosti o chufe. Je to podzemná hľuza, ktorá sa pestuje stáročia v Španielsku, hlavne v oblasti Valencie. Svoj pôvod traduje v Egypte, kde sa pestovala v povodí rieky Níl. Známa je aj pod názvom zemná mandľa (earth almond) alebo tiež aj tigrí oriešok (tiger nut). Chutí skutočne po mandliach. Je bohatá na vlákninu, minerály a vitamíny, rovnako tak aj na prírodné cukry. Pri olejnatých plodinách, akou je aj chufa, by som očakával aj nejaké množstvo cholesterolu, ale chufa žiadny nemá. Dokonca chufa sa považuje za bezlepkovú surovinu. Týmto som tak trošku aj naznačil, že je to teda dietná surovina. Z chufy sa vyrába nápoj vzhľadom podobný mlieku – horchata. Mlieko to však nie je. Ako by mohlo, keď má rastlinný pôvod, že?
Spočiatku som sa trošku obával. Zobral som jednu hľuzu a obzeral som si ju, analyzoval. Googlil som po nete, aby som sa dozvedel o nej, čo najviac, keď už ju chcem aj ochutnať. Prekvapila ma jej mandľová chuť, ktorá neostala nepovšimnutá aj pri ochutnávke horchaty. Vcelku mi chufa zachutila a chrúmal som ju len tak pri telke. Je dobrá na také to domáce chrumkanie.
Hľuzy chufy sa aj melú a pripravuje sa z nich múka. Mám z nej trošku doma, ale ešte som nič neskúsil. Mám zálusk na brownies podľa receptu, ktorý som našiel priamo na stránke Chufa.cz. Určite dám vedieť, ako to celé dopadne.
Spomínal som tu aj ten „mliečny“ nápoj horchata. Kamarát, čo žil nejakú dobu v Španielsku mi spomínal, že mu až tak nechutila. Tak som sa nejako do skúšania netrhal. Zase som raz dal na reči, namiesto toho, aby som skúsil a spravil si vlastný názor. Tak a tu je. Horchata mi vážne zachutila. Dobre vychladená mi dobre padla v horúčavách aké posledné dni boli. Dokonca mi nahradila aj olovrant, s čím som nerátal. Prirovnal by som to k nejakému proteinovému nápoju, korý pijú borci z posilovní. Akurát som nemal pocit, že do seba lejem nejakú brutálnu chémiu a sušiny. Spomínal som, že skutočne chutí po mandliach, v pozadí na jazyku som tuším zacítil aj chuť vanilky. Je možné, že to je trstina, lebo doma mám horchatu s trstinovým cukrom. Hlavne je treba si ju dať vychladenú, pokojne aj s ľadom. To bolo pochutnáničko.
Určite si ešte kúpim balenie horchaty, keď miniem tú, čo mám. Nestretol som sa s ňou v nijakom bare, či kaviarni, tak budem odkazaný na tú doma. Ako som spomínal na začiatku, nevedel som o chufe a horchate nič. Aspoň vďaka vám ľudom okolo blogu som spoznal niečo nové.
A čo vy cestovatelia, ochutnávači lokálnych kuchýň a chutí? Už ste mali tú možnosť ochutnať a nežili ste v nevedomosti ako ja?
Prajem prijemný zbytok slnečného dňa.
foodissimo /Tomáš/
Vaše komentáre, názory a pripomienky
Powered by Facebook Comments