Hneď začiatkom by som sa chcel ospravedlniť, že tento článok prichádza online až po mesiaci, čo táto akcia prebehla. No ako viete, v dobe (21.mája 2011), čo som sa túlal s partiou kamarátov po Karpatoch bol tento foodblog len v hlave. Myslím si, že táto akcia si skutočne zaslúži, aby bolo pár riadkov napísaných práve aj na foodissime.
Som rád, že sa mi podarilo aj tento rok osláviť deň svätého Urbana, i keď vyzeralo to aj tak, že tento rok budem musieť vynechať. Nakoniec sa nám podarilo vytvoriť dobrú partiu, v ktorej sa našli aj “účastníci zájezdu” z Čiech. Neostali sme tak s touto akciou len doma vrámci Slovenska, ale vedia o nás už aj v Čechách, dobrá vec sa podarila.
Pre tých, možno aj zahraničných, ktorí nevedia, o akej akcii to píšem tak kratší popis môžete nájsť na stránke Malokarpatskej vínnej cesty. Svätý Urbana (pozn. pápež v rokoch 222-230 n.l.) je patrónom vinohradníkov a práve jemu je venovaný deň otvorených pivníc, všetci vinohradníci mu vzdávajú hold a modlia sa k nemu, aby chránil ich vinohrady a doprial im kvalitnú úrodu.
S platnými vínnymi pasmi, kupónmi v hodnote 20 Euro na nákup vín a náramkami na rukách sme sa s partiou vydali na cestu. Tento rok bolo otvorených 118 pivníc. Človek by ani neveril, že sa ich toľko nájde od Bratislavy až po Trnavu. A to si povedzme, že nie všetky pivnice otvorili svoje dvere. Osobne som bol trochu sklamaný, že napríklad pivnica Mrva&Stanko nebola otvorená. Doteraz som to ešte nezažil a bol to pre mňa vcelku šok. Hlavne som chcel našich českých “účastníkov zájezdu” zobrať práve do tejto pivnice. Nevadí. Namiesto toho sme však mali možnosť po prvýkrát nahliadnuť a hlavne ochutnať víno z produkcie šiestych nových pivníc. Našej partii sa podarilo vojsť do dvoch z týchto pivníc. Osobne by som dal do pozornosti Pivnicu Vladimíra Tesára, mladého páru, kde domáca pani pochádza z Chorvátska (pozn. tam sa rodia tiež dobré vína). Jedna fľaša z tejto pivnice skončila v našom archíve.
Naša partia začala vo Svätom Jurom. Hneď prvá pivnica ma prekvapila a vedel som, že deň svätého Urbana bude určite vydarený. Nebudem, ale predbiehať. V Juri sme prešli myslím všetky pivnice, do pozornosti by som dal Pivnicu v Kamennom dvore, Pivnicu Ivana Rusnáka a spomínanú Pivnicu Vladimíra Tesára.
Zo Svätého Jura sme sa pohli severnejšie, smer Pezinok. Samozrejme nevynechali sme Pivnicu Matyšáka. Ochutnávka bola zaujímavá, samozrejme aj ich Prestige kolekcia, no od Matyšáka sme si alko neodniesli. Naprázno sme však neodišli. Musím upozorniť na ich nealkoholický hroznový mošt. Ten ocenila hlavne naša šoférka. Touto cestou sa jej chcem ešte raz poďakovať za jej ochotu nás rozvážať po celých Karpatoch.
Od Matyšáka sme sa po prvýkrát vybrali do Limbachu, tam sa nám ešte nikdy nepodarilo dostať. Nakoniec musím uznať, že to nebola zbytočná cesta. Okrem kvalitných vín sa nám tam podarilo ochutnať aj iné dobroty – výborná oškvarková pomazánka v Pivnici Sadloň (dokonca som dostal aj kontakt na výrobcu), pagáčiky v Pivnici vinohradníckeho družstva, ale dokonca aj trochu pálenky zo súkromného archívu jednej nemenovanej pivnice. Ale späť k vínu. Pustili sme sa samozrejme aj do ochutnávania vín – Pesecká leánka, Ryzlingy prípadne Veltlín. Myslím, že v takej oblasti ako je Limbach víno určite nesklame. Preto doporučujem, ak obchádzate Limbach ako som to doteraz robil ja, skúste zájsť aj do tejto malej dedinky. Myslím, že neoľutujete. Pivníc je tam dosť a určite vás tam nejaká zaujme.
Z Limbachu sme prešli späť do Pezinka, kde sme si dali opäť kolečko pivnicami – Farská pivnica, Pezinský zámok, Radničná pivnica, Mestská vinotéka … Keďže sme boli v časovej tiesni tento rok sme vynechali Pivnicu Borik, ktorá tiež stojí za povšimnutie. S Pezinka sme odchádzali s novými zásobami do archívu. Samozrejme Pezinok predsa nemôže sklamať.
Nasadli sme teda do auta a za necelých 15 minút sme sa ocitli v Šenkviciach, v Karpatskej perle. Túto pivnicu som ešte nevynechal. Nikdy som zo Šenkvíc neodchádzal naprázdno, tento rok nebol výnimkou. Kúpil som si tam jedno z kvalitnajších vín, ktoré mám odložené k špeciálnej príležitosti, o ktorej možno časom napíšem pár riadkov.
V tejto chvíli sme na ceste viac než 7 hodín. Okrem drobných ochutnávok pomazánok, pagáčikov, tyčiniek a samozrjeme vína sme moc toho do úst nedali. Hlad a únava nás začali postupne všetkých zmáhať. Zakotvili sme v modranskej reštaurácií u Ludvíka, kde sme si oddýchli, poriadne sa najedli a nabrali sily na ďalšie ochutnávky. Síce chvíľu trvalo kým si nás niekto v reštaurácii všimol a venoval sa nám, ale nakoniec musím uznať, že to jedlo stálo za to. K ochutnávkam vín sme nemali ďaleko. Pivnica Ludvík ponúkala svoje víno na dvore už spomínanej reštaurácie a tak sme sa teda pustili do nového ochutnávania. Z tejto pivnice sme si odniesli fľašu do archívu, ďalšiu. Modra nie je skúpa na pivnice a povedal by som, že kam sa človek pozrie, tam je samá pivnica. Rozpisovať všetky pivnice nemá ani zmysel. Najlepšie je vyhradiť si tak tri hodiny a prejsť sa po Modre. Núdzu o ochutnávky mať nebudete.
Z Modry sme sa vybrali smerom do Trnavy. Zobrali sme to však dedinkami pod Malými Karpatami. Ďalšia zastávka nedala na seba dlho čakať a naša partia mala možnosť ochutnávať vína v Dubovej, pivnice Joslik a Elesko. Bol to kontrast klasického sedliackeho dvora na Joslikovej strane a hypermoderného komplexu na strane Eleska. Každé ma svoje čaro. Keď som pred pár rokmi prvýkrát prišiel do Eleska, nebol som moc nadšený. Chýbala mi tam atmosféra vína, obsluha mi moc k vínu nevedela povedať. No s odstupom času a pár iných návštev sa môj názor na takéto “pivnice” zmenil. Nielenže sa v Elesku môžete výborne najesť, ochutnáť jedlá zo slovenskej kuchyne pod vedním šéfkuchára Jaroslava Žideka, ale rovnako sa dostanete podľa mňa k výborným kvalitným vínam. Do Eleska som tento rok išiel s jasným cieľom, zohnať konkrétne víno, žiaľ nebolo v ponuke, ale aspoň ma odkázali na zdroj, kde by som to víno vedel zohnať. Musím tu vyzdvihnúť jeden z ich produktov – nealkoholické “vína”. Môžete u nich dostať 2 verzie – Chardonnay a Rizling. Rovnako ako hroznový mošt od Matyšáka, aj tieto “vína” ocenila naša šoférka. Zachladené nemajú chybu a viem si predstaviť večer aj pri takejto fľaše “vína”.
Ani neviem, kde sme sa tak zabavili, ale deň sa už krátil a cestou do Trnavy sme stihli ešte tri zastávky – Častá (Fuggerov dom), Doľany (J.M. Bariková pivnica) a Ružindol (Pivnica Pala Šulana). Ani jedna nesklamala a z každej máme niečo v archíve. Nemôžem, ale vynachváliť pivnicu Pala Šulana. Nielenže tam človek mohol ochutnať rôzne vína (višnové, medovinové,…), ale zábava aká bola v tejto pivnici nebola v žiadnej z pivníc, ktoré sme v ten deň navštívili. Živá muzika, dobré jedlo, súťaže. Zakúpením akéhokoľvek vína sa dalo potom súťažiť o ďalšiu fľašu vína. Nechcel som tomu veriť pokým som nevidel mladú slečnu ako je do polpása ponorená v kadi s vodou a chytá živého kapra. Okrem chytania kapra sa dalo skúsiť svoju mušku hádzaním kruhov na plávajúce fľaše alebo trochu prevetrať pl’úca natiahnutím 2-litrového vinárskeho hevera na jeden nádych. Naša partia skončila pri tom hevere. Veci niekedy nie sú také jednoduché ako vyzerajú.
Keďže pivnice boli otvorené do konkrétnej hodiny a k tej sa už pomaly schyľovalo, vybrali sme sa do poslednej pivnice – Pivnica Blaho v Zelenči pri Trnave. Do tejto pivnice sme sa chceli pozrieť zámerne, lebo nedávno sme čítali o tejto pivnici a o ich nových odrodách vín. Na mňa boli až príliš suché, no po skamarátení sa s vinármi z tejto pivnice nám ponúkli ich “podpultový tovar” a mali sme tak možnosť ochutnať ich jediné polosladké víno. K fľaši tohoto vína by som sa rád dostal časom. Zatiaľ ho ešte nemajú nafľaškované, ale keď sa mi podarí ho zohnať, určite sa o tom na tomto foodblogu dozviete.
Pivnica v Zelenči bola poslednou pivnicou, čo sa nám na svätého Urbana podarilo navštíviť. Celkovo sme navštívili 37 pivníc, v každej sme ochutnali nejaké víno, ale domov sme sa vrátili zdraví a spokojní, bez ujmy na zdraví.
Z môjho pohľadu hodnotím tento ročník Dňa otvorených pivníc za vydarený, stretol som sa s množstvom ľudí, ktorí robia svoju prácu s láskou, odhodlaním a aj napriek situácii aká okolo vína v tejto dobe je, verím, že takýto ľudia vždy medzi nami budú. Inak prídeme o tú radosť akou aj Deň svätého Urbana je.
Dovolím si ešte upozorniť na podobné akcie, ktoré by ste si nemali nechať ujsť – Deň vo vinohradoch 10.septembra 2011 a Deň otvorených pivníc 18.-19. novembra 2011. Viac info na stránke Malokarpatskej vínnej cesty.
Fotky z tejto akcie si môžete pozrieť vo foodissimo Flickr galérii – Vínna cesta 2011.
S pozdravom za foodissimo,
Tomáš
Vaše komentáre, názory a pripomienky
Powered by Facebook Comments
Jeejha, teraz som si konečne prečítala celý tvoj článok o MVC. Krásne napísané. Ja som k vínu pričuchla pred 10 rokmi, keď som začala študovať na univerzite a zoznámila sa s jedným vinárom z PEzinka. Odvtedy je víno moja láska. Žial, posledné roky sa už na vinárske akcie veľmi nedostanem, a najmä na Malokarpatskú vinnu cestu sa mi doteraz nepodarilo dostať. Je však jedna akcia ktorej som verná fakt už asi 10 rokov a to sú Vínne trhy Pezinok, najväčšia degustácia vín na Slovensku. Každoročne v apríli som tam a vychutnávam si tie najlepšie vína. Tento rok som skúsila aj viacero nových odrôd, z ktorých ma dostal najmä červený Hron z Tomášova. Zopár riadkov k tomu nájdeš tu: http://www.food4fun.sk/stranky/april2011.html#s-dalsim-poharom-do-zbierky